Vysoké Tatry Pri Vodopádoch Studeného potoka, asi pätnásť minút chôdze od stanice pozemnej lanovky na Hrebienku, sa v sobotu predpoludním zišla približne päťdesiatka prívržencov filatelie a milovníkov Vysokých Tatier, na inaugurácii novej poštovej známky. Novú ceninu, ako aj obálku prvého dňa, pokropili priezračnou ľadovou vodou chatár z Téryho chaty Miro Jílek spoločne s kolegom z Reinerovej útulne Petrom Petrasom. Prirodzene, chýbať nemohol autor, ktorým je najznámejší slovenský "známkotvorca" akademický maliar Martin Činovský.

"Pochádzam zo Spiša. V Tatranskej Lomnici mám dokonca rodinu. Takže tatranské motívy mi nie sú cudzie," vysvetlil nám autor, prečo sa veľmi elegantným spôsobom dokázal zhostiť témy vodné toky a vodné zdroje, ktorú na tento rok pre európske krajiny zadala Svetová poštová únia. Ako uviedol, motív vodopádov Studeného potoka si zvolil sám, pretože okrem iného pôsobí tiež ako predseda poradnej komisie pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá má na starosti výber motívov známok, ktoré sa budú v tom ktorom roku tlačiť. "Najprv som sa venoval príprave výtvarného návrhu. Prišlo prvé sklamanie, lebo som zistil, že dobiela zasnežené vodopády nedokážem dostatočne vierohodne znázorniť na bielom papieri. Nasledovali rytecké práce. Použili sme techniku oceľotlače z plochých platní v štyroch farbách. Musel som teda s presnosťou chirurga vytvoriť štyri rytiny pre každú farbu zvlášť. Výroba miniatúr mi trvala tri mesiace. Od zbierania námetu až po skúšobný odtlačok, ktorý pre mňa znamená definitívne skončenie prác, uplynul viac ako rok," konštatoval pre náš denník M. Činovský, ktorý cez víkend zažil ďalšie prekvapenie, pretože s finálnym výsledkom svojej práce sa oboznámil prakticky až teraz.

Napriek skromnosti autora novej známky s tatranským motívom, svojou činnosťou predstavuje absolútnu špičku vo svojom fachu. Je totiž prvým slovenským rytcom poštových známok, ktorý sa v rámci niekdajšej federácie presadil v konkurencii českých kolegov. Dosiaľ vytvoril viac ako 160 známok. Dnes už si síce vychoval nasledovníkov, ale tých nie je veľa. Spomedzi svojich "diel" si najväčšmi cení tri známky. Prvou je tá, ktorú urobil k majstrovstvám sveta vo volejbale žien v roku 1986, ktorá je považovaná za prvotinu z dielne slovenského rytca v rámci bývalého Československa. Za druhý vrchol označil známku, ktorú robil podľa výtvarného návrhu svojho učiteľa Albína Brunovského k 125. výročiu založenia Matice slovenskej. Spoločne za ňu získali ocenenie známka roka. Tretím úspechom je podľa jeho slov prvá slovenská známka s obrazom štátneho znaku vydaná k 1. januáru 1993 symbolizujúca vznik Slovenskej republiky.

Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky sekcie odboru Pošty pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Jarmily Brichtovej, na Slovensku sa ročne vydá 26 až 29 emisií známok. Tá najnovšia, s tatranským motívom, má nominálnu hodnotu 18 korún. Tvorcovia ju predurčili na použitie pri medzinárodnom poštovom styku aj vzhľadom na kvalitu jej prevedenia. Vytlačená je v náklade 360 tisíc kusov. O vysokej kvalite slovenských známok svedčí tiež skutočnosť, že vlani získali ocenenie Slovak gold a v doterajšej krátkej histórii sa dva exempláre umiestnili na treťom mieste v grand prix o najkrajšiu známku sveta. Netreba hádam ani uvádzať, kto je ich autorom.